Farnosť Haniska pri Košiciach patrí do dekanátu Košice – Juh. Sídlo farnosti je Haniska, filiálne obce: Sokoľany a Bočiar. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1267. V Košickej kotline sa na miernej vyvýšenine medzi Seňou a Haniskou uvádza v listine z roku 1267 statua lapidea (kamenná socha) a Isten domb (Boží vrch), kde sa dokazuje, že okolie Hanisky bolo obývané Slovanmi a vyznávali tu svoje božstvá, aj v tomto neskoršom období. V súpise pápežských desiatkov z rokov 1332-1337 sa spomína, že v Haniske bol farárom Štefan, ktorý odviedol ako desiatok jeden ferton. Tento farár slúžil v kostole zasvätenom sv. Štefanovi kráľovi, ktorý sa nachádzal v obci. Kňaz Štefan sa spomína aj vo výpisoch z rokov 1341, 1348 a 1351. Po tomto období nie  sú takmer žiadne informácie o cirkevných dejinách v našej farnosti až do polovice 17. storočia.

Po roku 1687, keď bola farnosť obnovená a kostol znova postavený po tatárskych udalostiach, bol kostol zasvätený Sv. Jánovi Nepomuckému. V súpise z roku 1746, ktorý bol vyhotovený košickým farárom Imrichom Kelemenom a farárom z Hanisky  Žigmundom Halcsikom sa spomína, že Haniska je matko-cirkev, čiže sídlo farnosti, a Sokoľany a Bočiar sú filiálkami patriacej k haništianskej matko-cirkvi. Ľudia sú dvojrečoví, maďarskej a slovenskej, avšak slovenská prevláda, i keď situácia spred 50 rokov bola iná, kedy tu žilo viac Maďarov ako Slovákov. Obyvatelia sú zmiešaného náboženstva, a to katolíci a rusnáci (gréckokatolíci).  Kostol v Sokoľanoch je v rukách kalvinistov a je vo veľmi biednom stave. V roku 1740 susednú Hanisku kúpila zemepanská  rodina Meškovcov. V roku 1742 sa rodina presídlila do haništianského kaštieľa. Meškovci boli horliví katolíci so sklonom k rekatolizácii nekatolíckeho obyvateľstva. Niekoľko rokov po kúpe Hanisky usadili na svojom majetku misiu jezuitov, v roku 1749. Títo pôsobili aj v Sokoľanoch. Je zrejme, že po takomto tlaku sa vplyv protestantov v obci oslaboval  a katolíci sa cítili byť posilnení. Toto súperenie vyvrcholilo  v piatok 21.09. 1759, keď na podnet zemepána Ladislava Szepessyho zabrali kalvínsky kostol.  Keď katolíci získali kostol, následne doň dali postaviť oltár. O rok neskôr po získaní kostola ten bol vysvätený jágerským kanonikom Františkom Karlaim. Farnosť Haniska spadala pod Jágerskú diecézu. Predtým k Haniske patrili aj obce Seňa a Perín, kde tiež žilo veľa katolíkov. V rokoch 1769-1771 biskup Karol Esterházy vizitoval farnosti Abovského archidiakonátu. Navštívil aj farnosť Hanisku, a 26.-27. Júla 1771 vyslúžil sviatosť birmovania.

Po nástupe komunizmu boli všetky cirkevné pozemky zabrané štátom, kláštor zrušený a kňazi mali obmedzenú činnosť. Po páde komunizmu dňa 30.10. 1994 sa v Haniske konalo po 14 rokoch  sviatosť birmovania, ktorú vyslúžil Mons. Alojz Tkáč. Birmovancov bolo 391.  02.07. 1995, keď našu krajinu navštívil najvyšší Veľkňaz Sv. Ján Pavol II., rímsky pápež, sa z našej farnosti zúčastnilo na sv. omši na letisku v Košiciach asi 1000 veriacich. Zároveň Sv. Otec požehnal zvon pre dom smútku v Sokoľanoch. V jubilejnom roku 2000 sa národnej púte do Ríma zúčastnilo asi 160 veriacich našej farnosti spolu s duchovným otcom Igorom Čelárom , zároveň v tomto roku viedli duchovnu obnovu vo farnosti o. augustiniáni, 1 týždeň. V roku 2001 bol na pastoračnom ročníku vo farnosti bohoslovec 3. ročníka Marcel Puškáš z Nižného Klatova. V roku 2002 sa stal administrátorom farnosti  Vdp. František Katriňák. Farnosť spravoval 6 rokov. Potom sa stal rektorom kňazského seminára sv. Karola Boromejského v Košiciach. Na jeho miesto ako správcu farnosti nastúpil Vdp. Jozef Ondovčák, kanonik a  bývalý rektor kňazského seminára, ktorý pôsobí vo farnosti doteraz. Výpomocný duchovny je Vdp. Imrich Degro. V roku 2012 žila farnosť Rokom viery, ktorý vyhlásil Jeho Svätosť Benedikt XVI., rímsky pápež, a sv. Cyrila a Metoda, ktorý vyhlásila Konferencia biskupov Slovenska. V súčasnosti žije Cirkev Rokom milosrdenstva, ktorý vyhlásil terajší Sv. Otec František.

 

Zoznam farárov a správcov farnosti

1752 – 1783 – Andrej Tulsitszky

1783 – 1805 – Anton Háray

1805 – 1820 – Ignác Dubán

1820 – 1821 – Karol Kossuth

1821 – 1824 – Alexander Dienes

1824 – 1836 – Ignác Koblissek

1836 – 1862 – Jozef Répászky

1862 – 1873 – Alojz Tomcskó

1873 – 1907 – Imrich Harkabusz

1907 – 1925 – Ľudovít Hedry

1925 – 1953 – Augustín Richtárčik

1954 – 1957 – Štefan Koromráz

1958 – 1996 – František Cicholes

1996 – 1997 – Jozef Korem

1997 – 2002 – Igor Čelár

2002 – 2008 – František Katriňák

2008 - Jozef Ondovčák

 

 Menoslov reformovaných kazateľov v Sokoľanoch

1586 – 1587 – Valentín Vendégi

1622 – Mikuláš Lövei

1715 - ? – Ján Jenei

1734 - ? – Ján Szinyei

1738 – 1745 – Gabriel Gönczi

? –   1750 – Michal Rimaszombati Kazai

1750 – Ján Kazai

1768 – 1775 – Ján Kóta

1777 – 1779 – Štefan Szép

1779 – Štefan Csécsi Nagy

1779 – 1782 – Michal Rimaszombati Kazai         

 

Kostolníkom je Mgr. Viera Suchá, kantorom je Ján Eliáš. Kurátori sú  Albín Seman, Peter Výrostko, Tomáš Suchý a Ing. Mária Imrichová.