Najnovšie archeologické nálezy dokazujú, že už v VII. a VIII. storočí bolo naše územie obývané a podobne i pohrebisko z XI. a XII. storočia z mladšej doby hradištnej je toho dôkazom.

Obec bola osídlená už v neolite - sídlisko kultúry východoslovenskej lineárnej keramiky a bukovohorskej kultúry, v eneolite - kanelovaná keramika, sídlisko pilinskej kultúry v dobe hallštattskej a mladšej dobe rímskej.

Listina z rokov 1260 – 1268 hovorí o osade Zakál (Sokoľany) spomínajúc kláštor, ktorý podliehal pod právomoc Jasovského konventu, čo môžeme považovať za 1. písomnú zmienku o obci. Pôvodne bola asi obcou so strážnymi funkciami v rámci obrany Starého a potom nového hradu.

 

Pred Tatárskym vpádom v r. 1234 Demeter z rodu Abovcov získava latifundiá patriace k Patakújváru. V tých je aj obec Zakál (Sokoľany). V listine z XII. storočia je uvedené, že rod Abovcov v tom čase zosilnel. Rozmnožili sa aj jeho rodové majetky, najmä v XIII. storočí. Obec Zakál patrila aj so všetkou pôdou k rodinnému majetku Abovcov. Už táto listina dokazuje, že obec existovala už v XIII. storočí.

Za panovania kráľa Žigmunda v r. 1427 bol vykonaný súpis daňovníkov. V tom čase pánmi latifundií (pozemkov) v Sokoľanoch sú dve rodiny – Gángi a Radványi. V obci je 23 port (gazdovstiev), ktoré sú povinné platiť zavedenú daň – zisk komory. Kráľ Matej (Mátyás király) v r. 1459 obidvom rodom odobral majetky pre neveru.

V polovici XVII. storočia v Európe strašil prízrak Tureckého panstva. Skoro doslova sa opakovala pohroma známa z Tatárskeho vpádu z r. 1241. Turci dobíjali hrad za hradom, kedy neodolali ani pevnosti stolice Abaújska.

Podľa historických údajov, dňa 20. 3. 1652 ľahla popolom aj obec Sokoľany, ktorú úplne vypálili, časť obyvateľov, najmä ženy odvliekli do zajatia a časť ušla do lesov severne od obce, kde sa skrývali až do ich odchodu. Po tejto pohrome obec bola niekoľko rokov neobývaná. Po vyhnaní Turkov opäť sa zaľudnila v r. 1696 je v obci už 11 port (gazdovstiev) a v r. 1715 opäť už len 10 port. V tom čase je obec majetkom rodiny Kormošovej.

V súpise o stave fár v košickom dištrikte v r. 1746 o Sokoľanoch sú tieto údaje:

• obec je filiálkou fary v Haniske, ľud je dvojakej reči – slovenskej a maďarskej, prevažuje však slovenská
• kostol (na obrázku) – bol v rukách kalvínov, ktorí ho zabrali katolíkom za Rákocziho povstania. Barokový kostol bol postavený na zvyškoch gotického kostola z XIII. storočia

V r. 1760 František Karlai- Jágerský biskup ho vysvätil na úctu Kráľovnej svätého ruženca. V r. 1761 Jezuiti z Košíc v obci mali misie, kedy kalvíni a luteráni prestúpili na r. kat. vieru. Od toho času je celá farnosť čisto katolícka.

V r. 1862 cintorín pri kostole sa zaplnil a v tom istom čase hneď bolo zahájené pochovávanie na novom cintoríne.

Kaplnku vedľa kostola dala postaviť grófka Starenbergová – rod. Anna Pankovičová- Glogowská v r. 1838, kde je pochovaná aj s manželom grófom Guido Starenbergom. Iné udalosti v skratke:

V r. 1845 bola postavená socha Sv. Jána Nepomuckého pri moste. 
V r. 1858 bol postavený kríž pri kaštieli g. Starenberga (majetok Juhászových). 
V r. 1864 na návrh farára Repašského bola vybudovaná veža za 1860 zlatých. 
V r. 1899 zhorelo trištvrte obce, kostol a škola. 
V r. 1902 bol postavený kríž na križovatke ciest do Šace. 
V r. 1921 bola postavená sakristia. 
V r. 1925 bol zakúpený zvon. 
V r. 1926 bol postavený chór a vymaľovaný kostol. 
V r. 1930 bola postavená kazateľnica. 

 

Spoločenské organizácie

Požiarna ochrana

Jednou z najstarších organizácií v predvojnovom období bol Sokoľanský hasičský zbor založený 7. 11. 1926 s 18 členmi. V novembri 1966 požiarnici oslávili 40. výročie svojho vzniku. Pri tejto príležitosti boli usporiadané okresné súťaže požiarnych jednotiek, pri ktorých táto jednotka obsadila 2. miesto. V tomto čase majú požiarnici už dorastenecké družstvo a v roku 1970 aj žiacke mužstvo „Plameň“. Podľa vyjadrenia okresných funkcionárov výsledkami svojej práce ju zaraďujú medzi popredné miesta.

Telovýchovná jednota

Založenie TJ obce Sokoľany sa datuje od roku 1935. Jej zakladateľom bol Anton Müler – miestny krajčír. Prvú registrovanú jedenástku založil zo svojich učňov, tovarišov a študentov. V r. 1938 hrozbou II. svetovej vojny činnosť zanikla a obnovila sa až v r. 1946. Hralo sa na ihrisku upravenom z pasienok za obcou. Dňa 12. 6. 1993 TJ s občanmi obce a fanúšikmi slávila 30. výročie organizovanej činnosti.

Zväz mládeže

Je jednou z najstarších spoločenských organizácií v povojnovom období. Bol založený v roku 1945. Je to záujmová spoločenská organizácia. Okrem iných kultúrnych podujatí jej náplňou bola tvorba kultúry, divadelných predstavení, detských záujmových podujatí a pod. V 80. rokoch pracuje so Základnou školou a Materskou školou pri organizovaní podujatí so žiakmi.

Zväz drobnochovateľov

Je záujmová organizácia, ktorá združuje členov – chovateľov ušľachtilých domácich zvierat. Členovia sa kontaktujú bez organizácie pri chove zajacov, holubov, viet. Prasiat, moriek a exotického vtáctva. Zánikom dodávania špeciálnych krmív zaniká aj organizovaná činnosť.

 

Kultúra

V r. 1926 bola založená obecná knižnica.

Kultúrny dom v obci nebol, preto mládež sa o kultúru ani veľmi nezaujímala. Mládež sa zabávala svojským spôsobom – mládenci usporadúvalizábavy pri cimbalovej muzike, v nedeľu po večeroch sa vyhrávalo na harmonike, mládenci hrávali karty väčšinou v maštaliach, dievčatá sa schádzali do domov niektorej kamarátky, kde občas zavítali aj mládenci.

Až v r. 1934 zásluhou Antona Mülera, miestneho krajčíra, učiteľa Šomodyho a jeho manželky sa začalo nacvičovať divadlo.

Značný vzostup v tvorbe kultúry nastal po r. 1976, keď sa slávnostne otvorili brány nového kultúrneho domu. Sála KD sa najviac využívala na estrády, mládežnícke vystúpenia, vystúpenia žiakov ZŠ-MŠ, súťaže, zábavy a pod. Kultúrny vzostup nastal aj v usporadúvaní svadby. Tie sa nekonali doma (na dvore, v dome a pod.), ale sa využívala sála KD s kuchynským zariadením a celým interiérom.

 

Školstvo

Zriadenie jednotriednej školy v našej obci sa datuje do r. 1760, v budove na mieste terajšejučiteľskej záhrady – naproti Základnej školy. Budova najprv bola bytom kalvínského farára, neskôr veľkostatkár Szepesi ju daroval r. kat. farárovi, ktorý ju daroval pre školu. Budova bola asanovaná r. 1860 a na jej mieste vystavaná nová, ktorá bola v prevádzke ako škola do r. 1911, potom byt učiteľa Šomogyiho. V r. 1911 bola vystavaná nová dvojtriedna škola (terajšia budova MŠ).

Vyučovací jazyk:

• do r. 1919: maďarský,
• 1919 – 1938: slovenský,
• 1938 – 1945: maďarský,
• 1945: slovenský.

Novinkou obce bolo zriadenie Materskej školy. Jej počiatky sa datujú do r. 1960, hoci s nepravidelnou výukou detí pre nedostatok priestorov. Po prestavbe starej školy na MŠ v r. 1961 výuka sa organizovala už pravidelne.

 

Poľnohospodárstvo

Rozvoj poľnohospodárstva začal prudko rozvíjať najmä v II. polovici XVIII. storočia. V r. 1764 bola vykonaná pozemková reforma, kedy niektorým poddaným a slobodným roľníkom bola pridelená pôda. V tom čase bol vyklčovaný aj les, ktorý sa nachádzal severne od obce a bol premenený na ornú pôdu.

 

Obyvateľstvo

Od r. 1935 z obce sa židia vysťahovali, ostal po nich len cintorín vo východnej časti ihriska. Ten však po 2. svetovej vojne bol vyplienený, náhrobné kamene odcudzené, hroby zrovnané. V r. 1938 boli ešte 4 osoby reform. náboženstva, ktoré sa však odsťahovali. Od toho času naša obec pozostáva čisto len z rim. kat. a gr. kat. občanov.

 

Doprava

Až do r. 1950 boli obecné cesty len obyčajné – poľné, udržiavané navozeným pieskom z miestneho štrkoviska – bani. V r. 1955-56 bola vystavaná bezprašná cesta z Hanisky do Bočiara a táto situácia pomohla k zavedeniu autobusového spojenia do Sokolian.